Budem predpokladať, že väčšina z vás nenatrafila na tento článok náhodou, ale že viete, prečo som tam, kde som a prečo robím to, čo robím. Pre tých, ktorí sa tu predsa len (ne)štastne preklikli upresním, že som svoje telo aj ducha premiestnila do amerického Colorada - domova Skalnatých vrchov, dobrého pšeničného piva a populárnych farebných topánok značky Crocs. Prečo? Odpoviem otázkou - prečo sa princezny vzdávajú polovice kráľovstva? Prečo Johnnymu tak veľmi záleží na tom, aby „Bejby neseděla v koutě"? Prečo Júlia vypila jed, keď zbadala mŕtveho Rómea? Prečo Marge stále neopustila Homera, aj keď jej dal toľko príležitostí?
Proces opúšťania však nebol tak hladký ako by sa mohlo zdať. Klamný pocit bezpečia mi síce dodávala predchádzajúca bezproblémová skúsenosť s imigračnou kontrolou, tento rok však vedľa môjho mena mali pravdepodobne uvedenú poznámku „nebezpečná" a „podozrivá". Preto ma z imigračnej búdky poslali rovno do immigration office. Výsluch mojej osoby dostal na starosť empatiu vyžarujúci mladý afroameričan (v Atlante na letisku pracujú len takí), ktorý mal v talóne viac osobných otázok než 12 roční tínejdžeri na chatoch. Po osobných dotazoch nasledovala trápna prehliadka obsahu mojich dvoch kufrov v prítomnosti ostatných podozrivých (väčšinou Rusi a Hispánci) a následne všeobecné sklamanie, že okrem oblečenia a topánok sa tam naozaj nič podozrivého nenašlo (ani klobása, ani chlieb, ani hladká múka).
Ako sa však hovorí - kto si dôvod hľadá, ten si ho aj nájde. Spomínaný empatik ma požiadal o prístupové heslo k môjmu e-mailovému účtu, vďaka ktorému sa dozvedel „doplňujúce" informácie o mojom výlete do USA ako je napríklad môj bojfrend či fakt, že by som tam v budúcnosti rada legálne pracovala. Po dlhom otcovskom prejave mi nakoniec udelil len trojmesačné požehnanie k pobytu v tejto najslobodnejšej a najdemokratickejšej krajine na svete. Zvyšok môjho pobytu bude mať na starosti immigration lawyer. Zatiaľ mi však nevedel povedať, či je prehliadanie emailu legálna aktivita alebo za to môžem niekoho poslať v duchu do pekla. V záujme bezpečnosti je však po 11. septembri asi legálne všetko. A ja som aspoň mohla po dlhej dobe použiť slovo bezpečnosť v inom než „IT" zmysle.
Našťastie som vďaka ďalším empatikom ešte v ten istý deň doletela do Denveru, a na hnev neexistuje lepší liek než pohľad na zasnežené Skalnaté vrchy zo šesť-prúdovej diaľnice. Hneď ráno po príchode som sa pustila do mojich obľúbených aktivít - poľovačka na nediétne jogurty, nediétne ľadové čaje, nesladký chlieb - všetko neúspešne. Čokoládu som si našťastie priniesla vlastnú.
Za sebou mám aj ďalšiu tradične rodinnú skúsenosť v podobe výletu na baseballový zápas domácich Colorado Rockies. Hovorím výletu, lebo sme ako dopravný prostriedok nepoužili auto (to nás doviezlo len z domu na stanicu), ale elektrický vláčik, čo je pre domácich vždy zážitok. Aj napriek tomu, že MHD (=5 vlakov) tu funguje už viac než jeden rok. Atmosféra na štadióne bola dokonalá, na zápas som sa tešila aj keď pravidlám vôbec nerozumiem. Baseball ako hra si rozhodne zaslúži niekoľko „naj" - najkomplikovanejšia, najnudnejšia, najdlhšia... Preto sa tam ľudia chodia najesť. Aj my sme si dali - Rockdog, čo je 30cm dlhý hot dog s kyslou kapustou, kečupom, cibuľou a ďalšími nezmyslami. Prirodzene si k nemu každý objednal diétne pivo, aby z toho všetkého náhodou nepribrali.
Jedli sme a pili až do siedmeho inningu, čo je nejaká časť hry, keď sa oba týmy vystriedajú v útoku a obrane. Vtedy celý štadión povstal a zaspieval baseballovú hymnu, čo je krásna tradícia (aj my by sme mohli na ligových hokejových zápasoch spievať Nech Bože dá...), bohužial však po nej nasledovalo ďalšie hromadné spievanie slávnej piesne God Bless America. Píšem bohužial lebo sa mi potom všetci domáci ospravedlňovali, že je to trápne. Nebudem súdiť.
Domáci vyhrali, aj keď im chýbal jeden bod k tomu, aby sme si mohli za 1 dolár kúpiť 4 tacos v Taco Bell. Je to len o niečo lepšia akcia ako Big Mac zadarmo k menu v pražskom mekdonalde po zápasoch Sparty.
Toľko teda prvé postrehy, ďalšia kapitola bude o sťahovaní a predajných schopnostiach obchodníkov. Bibliu totiž v rebríčku čítanosti vystriedala Sales Bible. Opäť nebudem súdiť. Radšej sa idem opaľovať , farba mojej pokožky je bielšia než chrup priemerného američana.
